Katarina Galova
Unavené blues
Ešte je len chvíľa po obede, ale ja sa cítim, ako by som za sebou mala už tak dvesto hodín z dnešného dňa. A to ma čaká ešte aspoň ďalších tisíc. A mám pocit, akoby ma prešiel minimálne traktor. Keby sa ma niekto spýtal, čo ma bolí, myslím, že stručnejšie bude vymenovať to, čo ma nebolí. Ale som rada. A prečo? Lebo som mladá a mladosť bolí.